Určite mnohí poznáte zľudovelý pop-rockový hit z 90-tych rokov „V mládí jsem se učil hrobařem..“ (kapela Premier/ Zlín). Pieseň je známa svojím čiernym humorom a videoklip, ktorý k nej spravili, je trochu temný. Myslím, že to nie je tá šálka kávy, z ktorej by sa Kristína Royová napila. Domnievam sa, že priateľov jej kníh by to skôr odpudilo. Avšak naša spisovateľka na podobných scénach nezriedka postavila svoje príbehy.
Na obrázku vidíme vcelku príjemného muža s rýľom. Áno je to hrobár, ale oproti tomu, ako ho predstavuje dotyčná kapela, celkom iný typ človeka. Pokojný, ľudský, vážny a trochu melancholický. Royová ho opisuje ako dobrého človeka, aj keď nie bez hriechu. Medzi rečou spomína, že keď nepije, vie všeličo opraviť. Táto narážka hovorí za všetko, no aj tak má jednu vlastnosť, ktorá to zakryje – ochotu zmeniť sa.
Na obrázku vidíme vcelku príjemného muža s rýľom. Áno je to hrobár, ale oproti tomu, ako ho predstavuje dotyčná kapela, celkom iný typ človeka. Pokojný, ľudský, vážny a trochu melancholický. Royová ho opisuje ako dobrého človeka, aj keď nie bez hriechu. Medzi rečou spomína, že keď nepije, vie všeličo opraviť. Táto narážka hovorí za všetko, no aj tak má jednu vlastnosť, ktorá to zakryje – ochotu zmeniť sa.
Autorka tejto maľby, myslím, že dobre vystihla myslenie Kristíny Royovej. Meno novely, v ktorej je hrobár jednou z hlavných postáv, vám neprezradím, skúste ho uhádnuť sami...
Autorka ilustrácie: Katarína Belišová, Atelier Alt
.png)
