AUGUST ROY A RIZNEROVE JABLKO

AUGUST ROY A RIZNEROVE JABLKO

Keďže príjem kurátora Múzea sestier Royových nepostačuje na životné náklady, vyrovnávam rodinný rozpočet občasným brigádami. Tentoraz ma to zavialo do ovocnej škôlky v obci Moravské Lieskové. Je to miesto, kde sa veľmi praktickým spôsobom stretáva história so súčasnosťou. Majitelia firmy "Domov stromov" už vyše desať rokov mapujú Biele Karpaty a vyhľadávajú staré ovocné stromy. Za ten čas sa im podarilo objaviť, zhromaždiť a vypestovať množstvo historických odrôd tunajšieho ovocia.

Spolupracujú s medzinárodnými pomológmi (znalcami ovocných drevín) a niektoré druhy doslova znova oživili. Nejde o žiadnu drobnú aktivitku, ale o niekoľko sto odrôd a predaj niekoľko desiatok tisíc stromov. Ale prečo o tom píšem práve na tomto mieste?

Jedna z odrôd dostala nové meno, keďže ide o svetový unikát. Pomenovali ju podľa ovocinára, ktorý ju pravdepodobne vypestoval - Riznerova jabloň. Kto však bol tento Rizner? V našich dejinách poznáme dvoch, bratov Ľudovíta a Rudolfa. Obidvaja boli učiteľmi, Ľudovít v Zemianskom Podhradí, kde bol farárom strýko sestier Royových, Jozef Holuby. Ľudovít Vladimír Rizner (1849-1913) je známy ako bibliograf a historik. Jeho brat Karol Rudolf Rizner (1838-1919) pôsobil v obci Bzince a okrem toho, že bol otcom Ľudmily Podjavorinskej, je známy ako zakladateľ miestneho hospodárskeho spolku. Veľkým záujmom obidvoch bratov bolo práve ovocinárstvo.

To isté môžeme povedať aj o staroturanskom evanjelickom farárovi Augustovi Royovi (1822-1884). Všetci traja sa snažili napĺňať štúrovský národný ideál, starať sa a zveľaďovať slovenský ľud. Keď vezmeme Roya a Riznera, myslím, že boli ako pestovatelia v kontakte, vymieňali si skúsenosti alebo aj konkrétne odrody ovocia. V rokoch 1863-1886 vychádzal na Slovensku časopis Obzor, kde sa dajú aj na webe prečítať dobové niektoré články o tejto téme.

Na svojho otca v súvislosti s ovocinárstvom spomínala aj Kristína Royová vo svojej autobiografii: „V záhrade Útulne je hojnosť ovocných stromov. Keď žil môj milý otec, zvykol darúvať štepy a stromčeky každému, kto ho o to požiadal, jednalo sa mu o zveľadenie štepárstva. Medzi inými dostával od neho štepy aj pán M., ktorému kedysi dom patril. A my teraz budeme, ak dá Pán, jesť ovocie z tých istých stromov – zo stromov môjho otca, ktorý už dvadsať rokov nie je medzi nami. Pán M. by bol tak či tak sadil stromy, ale sotva také dobré druhy, nebyť lásky môjho otca. - Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho nájdeš. (kniha Kazateľ 11,1, evanj. preklad) Tak čiňte dobre všetkým ľuďom a ak máte deti verte, ony si to ešte i na tejto zemi nájdu.“

Samuel

Obrázok: Martin Benka - „Pri oberačke ovocia“,1938.
https://www.soga.sk/.../martin-benka-pri-oberacke-ovocia...

Odkazy:
https://zlatyfond.sme.sk/.../Rizner_Clanky-z-casopisu.../5

https://www.facebook.com/TrencianskeMuzeum/posts/kde-boli-ob%C4%BE%C3%BAben%C3%A9-bo%C5%A1%C3%A1cke-slivky-plnen%C3%A9-orechov%C3%BDm-jadierkoms-pr%C3%ADchodom-septembra/1038985698230826/